Účtovné obdobie

Čo je účtovné obdobie?

Pojem účtovné obdobie označuje čas, ktorý pokrýva jedno účtovné obdobie výkazníctva. Štandardne ide o 12 mesiacov, t. j. 1 rok od 1. januára do 31. decembra, teda kalendárny rok. Nič vám však nebráni začať 1. apríla a skončiť 30. marca nasledujúceho roka. Aj to je totiž účtovné obdobie, takzvaný hospodársky rok.

Predĺžené alebo skrátené účtovné obdobie

Z rôznych dôvodov môže byť účtovné obdobie výnimočne kratšie alebo dlhšie ako 12 mesiacov. Kratšie sa nazýva skrátené účtovné obdobie a musí trvať aspoň 1 deň, hoci účtovným štandardom je skôr 6 mesiacov. Dlhšie je predĺžené účtovné obdobie, ktoré podľa zákona môže trvať najviac 24 mesiacov mínus jeden deň. Belgická Komisia pre účtovné štandardy však stanovuje maximálnu dĺžku 18 mesiacov. Najmä začínajúce firmy, ktoré štartujú v druhom polroku kalendárneho roka – t. j. po 30. júni –, volia predĺžené účtovné obdobie, ktoré potom trvá od dátumu začatia činnosti do 31. decembra nasledujúceho roka. Ich druhé účtovné obdobie sa tak môže zhodovať s nasledujúcim kalendárnym rokom.

Existujú aj iné dôvody na voľbu skráteného alebo predĺženého účtovného obdobia, napríklad veľmi rušivá udalosť, ako je požiar. Dlhšie účtovné obdobie potom umožní normalizovať prevádzku v rámci jedného obdobia udalosti (do 18 mesiacov). Skrátené aj predĺžené účtovné obdobie by mali byť výnimkou.

Skrátené alebo predĺžené účtovné obdobie musí byť uvedené v stanovách, čo si vyžaduje mimoriadne valné zhromaždenie a notársku zápisnicu. Toto rozhodnutie sa musí prijať počas príslušného bežného účtovného obdobia, nemožno ho teda prijať dodatočne, a musí byť odôvodnené.

Hospodársky rok

Opísaný hospodársky rok sa pre niektoré činnosti hodí lepšie ako kalendárny rok, napríklad pre sezónny obchod. Účtovníctvo tak dobre zodpovedá hospodárskej činnosti a čísla sú v nasledujúcich rokoch reprezentatívne pre podnikateľskú činnosť.

Uzávierka účtovného obdobia

Hospodársky rok, predĺžené alebo bežné účtovné obdobie: na konci prichádza uzávierka. Účtovné obdobie je totiž aj obdobím, ktoré pokrýva finančná správa. Na konci účtovného obdobia sa zostavuje účtovná závierka. Tvorí ju súvaha a výkaz ziskov a strát (tiež výsledovka), pričom oba odrážajú pohyby v danom účtovnom období (prvá ako stav, akoby momentka, druhý ako vývoj).

Ako podnikateľ zaručujete, že na konci účtovného obdobia sú k dispozícii potrebné doklady na zaúčtovanie. To je, samozrejme, dosť neskoro; v skutočnosti podnikatelia priebežne zabezpečujú, aby boli príslušné doklady k dispozícii a spracované (čo napokon vyžaduje aj zákon; napríklad stav DPH nemôžete pripraviť až na konci roka).

Zostavenie súvahy si vyžaduje odborné znalosti vrátane uzávierkových zápisov na rôznych súvahových účtoch. K súvahe sa pripájajú aj niektoré zákonom požadované správy, napríklad správa predstavenstva. Súvahu treba podať na zverejnenie do 30 dní po schválení účtovnej závierky valným zhromaždením. Absolútnou hranicou je 7 mesiacov po uzávierke účtovného obdobia.