Zisková marža

Čo zahŕňa 'zisk'?

Zisk je zložitý pojem. Podniková ekonomika používa na úrovni každej činnosti najmenej 5 pojmov: obchodnú maržu (môže byť + alebo –), hrubú maržu (+ alebo -), prevádzkový výsledok (teda zisk alebo strata), výsledok pred zdanením (opäť + alebo -) a čistý zisk (alebo čistý výsledok). Tri najdôležitejšie parametre, ktoré určujú, či podnikateľ/firma dosiahne zisk alebo stratu, sú:

• obrat, teda súčet všetkých predajov za určité obdobie
• predajná alebo (zisková) marža pri každom predaji, teda rozdiel medzi nákupnou cenou produktu – alebo nakúpenej služby – a predajnou cenou. Ak barová stolička stojí v nákupe € 85,- a predáva sa za € 125,-, marža na predaji je € 40,-
• náklady, ktoré firme vznikajú pri jej prevádzke, od personálu a elektriny až po poštové známky.

Kto má vysoký obrat, ale na jednom predaji takmer nič nezarobí, nakoniec zisk nedosiahne, pretože nepokryje náklady. Kto pri každom predaji dosahuje veľkú maržu, ale do obchodu mu takmer nepríde zákazník, čelí rovnakému riziku. A napokon, kto dosiahne solídny obrat so zdravou predajnou maržou, ale nesleduje náklady, veľmi pravdepodobne skončí so stratou.

Druhy marží

Obchodná marža je rozdiel medzi sumou faktúry, alebo tým, čo (napríklad) supermarket utŕži na pokladnici, a cenou dodaného tovaru. Ak nie je dostatočne vysoká – čo sa v jednotlivých odvetviach líši –, strata je nevyhnutná.

Pri produkte, ktorý sa predáva tak, ako sa nakúpi, je výpočet jednoduchý vďaka priamemu vzťahu medzi nákupom a predajom. Ale čo pri zloženom produkte, napríklad pri prekvapkávanej káve, ktorú hostinský podá zákazníkovi? Tam zohrávajú úlohu náklady na filter, kocku cukru, porciu mlieka a sušienku (náklady na obsluhu a vodu teraz nechajme bokom). Obchodná marža je tu už úplne iná a dá sa reálne vypočítať iba na úrovni balíka (napr. na 1 000 kusov).

Ešte zložitejšie je to, keď sa produkt dodáva spolu so službou: dvierka kuchynskej skrinky, ktoré nakúpite, no najprv na ne namontujete úchytku a dva pánty. Čas prípravy v dielni je tiež nákladovou položkou. Často sa v takom prípade pracuje s medzimaržami:

• Obchodná marža je potom rozdiel medzi predajnou cenou a nákladmi na pánty plus úchytku plus samotný panel dvierok plus mzdové náklady na montáž v dielni
• Hrubá marža je obchodná marža mínus náklady na doručenie dvierok domov prostredníctvom doručovacej služby (ak si ich zákazník napríklad namontuje sám alebo ich nechá namontovať sprostredkujúcim stolárom) a MÍNUS prípadné skonto, ktoré si zákazník odpočíta
• Prevádzkový výsledok – zisk alebo strata - alebo prevádzková marža leží oveľa „hlbšie“, a to na úrovni všetkých činností/celej firmy: čo vám z obratu zostane po zaplatení všetkých nákladov na prevádzku firmy
• Čistý výsledok, opäť zisk alebo strata, je prevádzkový výsledok po úrokoch, po mimoriadnych výsledkoch a po zdanení. To je to, čo na úrovni celej firmy (alebo všetkých činností samostatne zárobkovo činnej osoby) na konci účtovného obdobia zostane pre konateľa (konateľov) alebo akcionára (akcionárov) .

Prehľad o vašich maržiach

Prehľad o maržiach a úrovni zisku je pre firmu životne dôležitý. Predstavte si podnik, ktorý predáva dva typy stolov.

• Stôl A sa predáva za € 10.000,- a obchodná marža po nákladoch na dopravu a doručenie, napríklad ochranný obal, bola € 5.000,-. Hrubá marža alebo hrubá výnosnosť = 5.000 / 10.000 = 0,5 čiže 50 %
• Stôl B sa predáva za € 7.000,- a hrubý zisk po nákladoch na doručenie bol € 4.800,-. Hrubá marža alebo hrubá výnosnosť = 4.750 / 7.000 = 0,675 čiže po zaokrúhlení 68 %

Hrubá zisková marža stola B je podstatne vyššia ako pri stole A, pretože nákladová cena stola B je nižšia.

Je teda lepšie predávať namiesto stola A stôl B? Špecializácia na stôl B pravdepodobne prinesie úspory z rozsahu vďaka výrobe väčšieho počtu stolov B s nižšími nákladmi, takže nákladová cena stola B trochu klesne a zisk vzrastie napr. na € 5.100,-?

Nebezpečná úvaha, a to z dvoch dôvodov:

• Vyššia výnosnosť neznamená vyšší zisk, tu je to práve naopak (o € 250,- menej), a možné úspory z rozsahu vďaka špecializácii sú neisté
• A čo ak záujem trhu o stôl B zmizne? (Príliš) silná špecializácia na stôl B by potom bola smrteľnou ranou, pretože trh so stolom A by medzitým prevzali iní.

Odtiaľ plynú dve dôležité rady:

• Ako podnikateľ/firma sa postarajte, aby ste vždy presne poznali nákladovú cenu svojich produktov
• Svoju ponuku na trhu rozvíjajte vedome s ohľadom na kontinuitu svojej činnosti.

Aká je dobrá zisková marža?

„Správna“ zisková marža neexistuje, pretože marže a z nich vyplývajúca výnosnosť sú špecifické pre každé odvetvie. Supermarket napríklad môže s čistou ziskovou maržou z obratu 1 % dosahovať slušné výsledky, zatiaľ čo v luxusnom segmente prinesie dobrý rok 18 %. Väčšie účtovnícke firmy môžu mať predstavu o tom, čo je vo vašom odvetví bežné, ale vhodnými informáciami disponujú skôr odvetvové združenia. Kto to chce naozaj vedieť, môže sa veľa dozvedieť z benchmarku – porovnania údajov – s niekoľkými desiatkami známych konkurentov.